V počiatočných fázach vývoja poľnohospodárskych vodných čerpadiel sa ľudia spoliehali predovšetkým na nástroje poháňané ľudskou alebo zvieracou prácou-ako sú vodné kolesá a navijaky{1}} na čerpanie vody z riek, studní alebo priekop na zavlažovanie. Zatiaľ čo koncepcia „vodného čerpadla“ v tomto období bola primitívna a účinnosť bola nízka, tieto skoré metódy položili základy pre následné mechanizované zavlažovanie.
S postupným zavádzaním mechanickej energie do poľnohospodárskeho zavlažovania sa objavili prvé mechanické čerpadlá-ako piestové čerpadlá a jednoduché odstredivé čerpadlá-. Tieto zariadenia poháňané parnými strojmi alebo spaľovacími motormi výrazne zlepšili-účinnosť zdvíhania vody, čím umožnili zavlažovanie veľkých plôch poľnohospodárskej pôdy. S rozšíreným prijatím elektriny v 20. storočí sa elektrické čerpadlá stali bežnou voľbou a dizajny sa vyvinuli od zložitých mechanických konfigurácií k vysoko účinným odstredivým čerpadlám.
Poľnohospodárske vodné čerpadlá prešli neustálou modernizáciou materiálov, konštrukčného dizajnu a automatizácie. Použitie materiálov odolných voči korózii-predĺžilo životnosť zariadenia, zatiaľ čo energeticky-úsporné motory zvýšili prevádzkovú účinnosť; okrem toho boli vyvinuté rôzne typy čerpadiel,-ako napríklad samonasávacie a ponorné čerpadlá-, aby vyhovovali potrebám rôznych zavlažovacích prostredí. V posledných rokoch viedol vzostup inteligentného poľnohospodárstva k integrácii vodných čerpadiel s inteligentnými riadiacimi systémami, ktoré umožňujú diaľkové ovládanie a presné zavlažovanie, čím sa využívanie poľnohospodárskej vody stáva efektívnejším a vedecky riadeným.
